Our class - šport univerzálny

V našej triede sa odjakživa pestoval šport a nehrali sme v nej len volejbal ale aj hádzanú, vybíjanú, basketbal, futbal, hokej, baseball, beh na krátke vzdialenosti, kľučkovanie (okolo stoličiek pri nahánkach), skákanie cez lavice a na lavice, povrazolezectvo (skôr lavicolezectvo), skok do diaľky (z lavice na lavicu) a tiež podobný trojskok (skok cez tri lavice), skok o tyči (alebo o lavici?), horolezectvo (keď sme robili nástenku), turistiku (na exkurziách), zápasenie (keď sa naši chalani medzi sebou bili), hod diskom (skôr paradajkami alebo našimi „vodnými bombami“), skok hlboký (z lavice), skok vysoký (ak sme si sadli na špedlík), vzpieranie (keď sme sa vzpierali učiteľom aby nám napr. zobrali mobil), jachting (keď spolužiaci jachtali pred písomkou „Čo-čo-čo-žeeee? My-my-my pí-pí-píšeme?“), maratón v hraní kariet (najčastejšie farára, ale aj poker, vojna...), maratón v počúvaní hudby cez slúchadlá cez hodinu (komu učiteľka zobrala mobil prehral), majstrovstvá školy v hádzaní papierových lietadielok, po škole korčuľovanie, bicyklovanie, behanie so psom (alebo za psom?) po meste, beh na dlhé trate, plávanie (to niekedy aj cez školu – na brannom), bránenie (miesta na opekanie na brannom pred céčkarmi),box (s céčkarmi – aj keď len imaginárne – Laura ich chcela otráviť kyanidom a neustále ma nabádala doniesť do školy kameň kyanid, ktorý som mala doma ale na celkom iný účel - do zbierky), rýchlochôdza (keď sme meškali do školy) a tak ďalej...

Nečudo, že sa nám potom na hodinách teláku nechcelo cvičiť...

Najprv naše špecialitky:

Lietajúce paradajky

Raz v sedmičke. Raz nášho Miša napadlo vyhodiť paradajky von oknom – proste len tak, zo srandy. Keď si tak teraz na to spomínam, myslím, že chalanov bavia zábavy za peniaze a priťahujú ich ako magnet. Michal paradajky zabalil do igelitového vrecka,  otvoril veľké okno (ktoré sme mali zakázané otvárať) a paradajky vyhodil von mocným rozmachom. Pšľuk! Paradajky sa rozpleštili pod kolesami auta. A Miša si zavolala triedna...

Papierové lietadielká

Pestované v sedmičke. Túto zábavu pozná pravdepodobne veľa ľudí. A ak to poznáte aj vy, iste viete, že učitelia túto jednoduchú zábavku rozhodne nepovoľujú. Papierové lietadielká sme si nielen púšťavali po triede ale aj von oknom. Naše papierové lietadielká boli vyrobené zo stránok našich zošitov – a pretože to bol občas deják alebo matika, a pretože to boli zároveň „veľmi cenné“ vedomosti, a tým, že sme ich vyhadzovali do sveta von oknom a tak si resetovali hlavy a triedili tie naničhodné blbiny, čo nám do nich natĺkali učitelia – lietali tie lietadielká veľmi dobre. A po tom, čo nám to zakázali, tak len po triede. Raz sa nám však stalo, že ako si to spolužiaci (ja som sa zas až tak často do triednych aktivít nezapájala, väčšinou som bola napätým pozorovateľom, poslucháčom a fanúšikom a nikdy som nebonzovala) tak pohadzovali, stalo sa že sa lietadielko dostalo príliš blízko otvoreného okna a vzdušné víry ho vcucli (alebo vycucli?) von. Mali ste vidieť tvár triednej, keď sa to od školníka dozvedela!(bonzák! My sme na seba väčšinou nebonzovali)...

Sáčky s vodou

Pestované v sedmičke. Dosť sa to podobá na naše lietajúce paradajky, len s tým rozdielom, že toto boli mierené vodné bomby, ktoré vybuchli hneď ako sa dotkli cieľa a voda sa z nich rozliala s jasným špľach! Chalani, predovšetkým však Mišo si vybrali cieľ niekde na ulici a vystrelili našu vodnú bombu von oknom. Často sa stal terčom strom, cesta, chodník, lúčka oproti našej škole, a raz to bol myslím aj nejaký chodec, ktorý nevedel, že v tejto škole má svoju triedu 7.B, nedával pozor a vodná bomba sa rozpľaštila – tesne pred ním, alebo tesne za ním – už sa presne nepamätám. Samozrejme po tom, čo to zistila triedna – prísny zákaz vyhadzovania igelitových vreciek s vodou von oknom. My sme ale slobodní a plnoprávni občania Slovenskej republiky a tak sme neprestali až kým sa jeden sáčok nerozpleštil na aute a to asi raz či dva hvízdlo. Potom bolo ticho, ale ktosi nás zase bonzol. Odvtedy si pripadáme ako spoluväzni v tomto ústave pre na hlavu padnutých ľudí, ktorí sa dobrovoľne pražia v škole.

A späť ku klasike:

Volejbal

Tento šport bol vybraný ako jeden z najzaujímavejších a v našej triede najčastejšie hraných. Ten náš sme hrávali s nafukovacou loptou, ktorú priniesla do školy Anča a inokedy zase Iva. Avšak po tom ako nám všetky lopty zobrali, (triedna si potom mohla otvoriť stánok s loptami, toľko ich mala) sme nemali veľmi s čím hrať. Lenže my sme sa vždy vynašli. Okrem toho, na konci roka Aďa doniesla ďalšiu nafukovaciu loptu a znovu sme mohli drtiť! Pestovaný hlavne v siedmej triede.

Hádzaná

Myslím, že to pozná každý. Hádzanie odpadkov priamo do koša alebo umývadla. Taktiež hádzanie plastových fľašiek cez hodinu...Pestovaný najmä na začiatku osmičky.

Baseball

Pestovaný najmä v osmičke. Boli k nemu často natáčané novinové reportáže (Lauriným fotoaparátom) a boli vedené diskusie a rozhovory s triednymi favoritmi ako napr. Filipqom Bukekeľovym Rybarsqim...

Méty sme kreslili kriedou priamo na podlahu, loptičkou bol väčšinou alobal z desiaty zhúžvaný do guličky a namiesto s drevenou pálkou sme hrali s klasákom (ktorý to bohužiaľ často nevydržal, rozpadol sa a my sme ho potom museli lepiť(pamätám sa na klasák z osmičky, ktorý sme museli prelepovať päť či šesť ráz!))

Hádzanie lietajúceho taniera

Tento šport bol pestovaný hlavne na konci osmičky. Na chodbách boli plastové koše na separovaný odpad a Aďa napadlo urobiť si z ich vrchnákov obrovské lietajúce taniere, ktoré lietali a boli aj také nebezpečné ako ufá a učiteľky, ktoré mali dozor, museli dozerať hlavne na seba, aby sa im neušla jedna po hlave. Napodiv, tieto ufá lietali oveľa lepšie ako ufá tých priblblých mimozemšťanov, ktoré sa zrútili vždy, keď sa priblížili k zemi a tie ich „padavky“ sme nikdy nenašli. Rozmýšľam, že im pošlem expresnou intergalaktickou poštou anonymný list, že máme oveľa lepšie riešenie na výstavbu ich lodí a nech pošlú rozmery, aké chcú a my im ju postavíme.

Vybíjaná

Bolo to v deviatke pestované hlavne cez hodiny chémie, ktoré sme mali s výborným pánom učiteľom. Ak sa dobre pamätám, táto hra spočívala v tom, že spolužiaci si po triede hádzali malú papierovú guľôčku a učiteľ ich nesmel vidieť (sedel za katedrou J). Raz, ako si to tak pohadzovali po triede dostal učiteľ od Filipa jednu poza uši. Pán učiteľ akurát hrešil Frqa pre čosi a keď dostal papierovou bombou do hlavy, tak sa pomaly obrátil a... „To kto bol?!“ Filip sa schovával za Laurikou a celá trieda sa uchichtávala...