Moji Béčkarski spolužiaci - zoznamkaaaaaa!
Naša trieda bola hlavne na druhom stupni veľmi pestrá, no spomeniem všetkých mojich béčkarských spolužiakov. Mali sme:
Triedneho Nemca – to bol náš spolužiak Paťo z druhej triedy, ktorý považoval za najhoršiu známku 6 (ktorá u nás na rozdiel od Nemecka bohužiaľ nebola) a učil sa na štvorky, päťky...
Triednu Rakúšanku – Evu Mariu, ktorá – keď sme sa konečne naučili ako sa píše jej meno – odišla. Mala hru nintendo alebo tak nejako a Aďo jazdil na jej koňoch (v tej hre). Mala dvojča Sophiu a jediným ich odlišovacím znakom bolo, že Sophia, ako mamin miláčik bola vždy lepšie oblečená a Eva vedela stojku na rukách.
Najlepšie triedne kamarátky – to sme boli – Janka, Monika, Ninka a ja. Najradšej nás mala naša družinárka, lebo sme boli tiché a vždy sme sa vedeli dohodnúť, z čoho sme mali nemalé výhody.
Triednu klebetnicu a rozhlasovú hlásateľku – to bola naša spolužiačka Paťa, ktorá mala veľmi hladný prejav (aj hlasný), zrozumiteľný a častý a neustále drgala do lavice, ešte aj keď písala.
Triedne zvodkyne – to boli neskôr Ninka a Romča, ktorá od nás odišla v siedmej triede do inej školy.
Triedneho šaša – to bol Aďo, ktorý len tak oplýval najrôznejšími nápadmi a vtipmi.
Triednu „Čárnu“ – (akože čiernu) to bola Iva, ktorá mala pravdepodobne cigánske gény, bola to skvelá, aj keď trochu tajnostkárska kamoška, veľmi šikovná, chápavá, skvelá v jazykoch a zodpovedná v plnení svojich povinností.
Triedne encyklopédie – to som bola ja a Lukáš (hlavne Lukáš).
Triedne áčkarky – to boli Laura a Verča, ktoré k nám prišli v – myslím, – že v šiestej triede. Skvelé a veselé kamošky, ktoré sa hneď začlenili do kolektívu.
Triedne brušné tanečnice – to boli Klára, Monika a Evka, ktoré boli na našej škole jeden rok veľmi populárne a mali aj zopár vystúpení, no potom sa pohádali určité skupinky v triede, kvôli hlúpostiam a neschopnosti ospravedlniť sa a tak sa toto skvelé a talentované trio rozpadlo.
Triedneho rybára a favorita baseballu – to bol náš Filipqo Bukekeľovy Rybarsqy.
Triednu pokladníčku – to bola naša Ľubqa, ktorá by iste v prípade potreby vedela „pokladňu“ aj ochrániť, aj keď si myslím, že s ňou by sa určite nikto nechcel pustiť do bitky... (aj na hojdačkách sme sa o ňu najviac hádali, lebo bola najťažšia).
Triednu Hornovadičovčanku – to bola Maja – teda pardón – Majka, ktorá bola dlhý čas zároveň jednou z triednych vlasatíc.
Triedneho čertíka – to bola naša šibalská, čiernovlasá spolužiačka Lucka.
Triedneho architekta – tak to bol spolužiak Paťo (nie nemec), ktorého sme prezývali Troska alebo Trosan. Robil úžasné priestorové projekty – polystyrénovú školu, sódovú sopku a ešte zopár ďalších vecí...
Triedneho päťkára a futbalistu – Frqa.
Triednych „Mišo a spol. s.r.o.“ – tam patril hlavne Mišo a Jakub ale občas sa pridali aj iní chalani.
Triedneho Hoňa – alebo Broňu, ako sme prezývali spolužiaka Braňa. Ťažko ho nazvať inak ako „triedny Hoňo“, lebo každá správna trieda predsa musí mať niekoho, kto robí vylomeniny, ale ťažko mu možno dať nejaký prívlastok.
A triedne „tiché“ – to jest tie, ktoré nemajú žiadny prívlastok. Patria tam Anička, Lenka, Evka a Aďa.