História Dúnain

Vznik Vesíru

„Na počiatku bol Stvoriteľ. Mal veľa Lásky a tak sa rozhodol urobiť niečo, do čoho by ju vložil. Okolo však nebolo nič, a tak povedal do prázdnoty „Buď Tma a buď Svetlo!“. A bola Tma a bolo Svetlo. I rozdelil Svetlo od Tmy. Tmu nechal Tmou, ale Svetlo sformoval do mnohých nebeských telies a vytvoril tak Vesmír. Aby nebol Chaos, obkolesil Vesmír a schoval si ho do dlane a tým mu dal Energiu pre ďalšie plynutie. Jedna z prvých Energií, bola Energia Srdca. Časť z nej sa sformovala do Srdca Planét a začala priťahovať hory a zem, kovy, vodu a vzduch... Iná časť zostala voľná a stali sa z nej blesky. Stvoriteľ si však povedal, že bez zvukov je aj tá nádhera mŕtva a tak stvoril rôzne zvuky – niektoré ako hrom, iné ako Vietor, ďalšie ako Voda, a niektoré, ktoré ešte nepatrili ničomu. Stvoriteľ teda vyformoval Planéty, Hviezdy, Vodu a mnoho iných vecí do dokonalých tvarov a dal im Zákony, podľa ktorých sa mali riadiť a ony sa nimi riadili, aj keď to niekedy viedlo k ich záhube. No vedeli, že tu zostanú, že sa budú podieľať na vzniku niečoho nového, pretože ich Energia sa nikdy nestratí – tak povedal Stvoriteľ. A tak sa z vybuchnutých hviezd tvorili hmloviny a z planét meteory. Oblohu brázdili Kométy a Planéty vytvárali okolo Hviezd sústavy.“

Vznik Anjelov

„Ale všetko to bolo prázdne, pusté a bez života. Všetka tá nádhera bola bezduchá, lebo tam nebolo nič, čomu by mohol Stvoriteľ  venovať svoje Srdce, nič, čo by si uvedomovalo, ako veľmi ho Stvoriteľ miluje. Urobil teda Anjelov, ktorí sa dnes zvú Saránijskí. Rozhodol sa, že ich urobí tým najdokonalejším z toho, čo dosiaľ stvoril. Lenže to nestačilo. Anjeli neboli hmotní, boli to duchovia, nemohli vládnuť Vesmíru, ktorý im chcel darovať. A navyše si úplne plne uvedomovali, aký veľký je Stvoriteľ. On ale chcel bytosti, ktoré by sa pre neho sami rozhodli, samy bez toho aby vedeli plnú veľkosť a veľkoleposť Stvoriteľa. A tak urobil niekoľko Planét tak, aby na nich mohli žiť živé bytosti, stvoril zvieratá, rastliny a rozmiestnil ich do Svetov. Potom dal niekoľkým Anjelom telo a pustil ich na jednu z nich, na tú, ktorá sa neskôr zvala Dúnain. Anjeli preleteli celú planétu, no nikde nenašli bytosť, s ktorou by sa mohli rozprávať a tak obrátili svoje smutné oči k oblohe a vzniesli prosbu k Stvoriteľovi.“

Vznik ľudí a elfov

„Ten ich vyslyšal a tak stvoril ľudí z hliny, vody, mäsa a dal im Dušu. Ľudia sa však všetko iba učili, boli ako deti a ťažko chápali nové veci. Anjeli sa medzi nimi cítili opustení. „Dobre teda.“ povedal Stvoriteľ „Dám vám, čo chcete. Dám vám bytosti chápavé, ušľachtilé a múdre ako vy, ale nebudú mať reč. Tú ich budete musieť naučiť. Túto prácu dám vám, aby ste si ich viac vážili a milovali.“ Anjeli súhlasili, a tak Stvoriteľ zobral po jednom motýľovi z každého druhu a dal im ľudské telo, primerane zväčšil krídla a vdýchol do nich Dušu. So všetkými darmi, čo im dal – s krásou, chápavosťou, múdrosťou, ušľachtilosťou - však prišiel aj smútok. Anjeli sa totiž občas pri vysvetľovaní preriekli a oni zatúžili po Blaženosti, z ktorej k nim prišli ich Učitelia. Za ich nádhernými výtvormi sa tak skrýval obrovský žiaľ a z ich rúk neskôr vzišli najkrajšie, ale aj najstrašnejšie veci. Anjeli si však Dúnain zamilovali a rozhodli sa zostať.“

Apokalypsa, obnova a vznik Saranie

„A hľa! Vtedy spadol z Neba jeden z najvznešenejších Anjelov do Temnoty, ktorú Stvoriteľ porazil na Počiatku a dal aby ju Svetlo navždy premáhalo. Vzbúril sa proti nemu a rozhodol sa zničiť, čo urobil Stvoriteľ. Urobil ľudí zlými, tak zlými až sa Stvoriteľ rozhneval a rozhodol sa zničiť všetky Svety ľudí. Dúnainskí Anjeli ho však prosili, aby svety zachoval. Neradno predsa zahubiť aj tých, ktorí sa k Padlému Archanjelovi nepripojili. „Boli sme tu pri ich zrode, patrilo by sa aby sme pri nich aj vytrvali. Budeme bojovať po boku Dobrých proti Temnote, ktorá sa ešte stále hnevá, že bola porazená.“ A tak sa rozpútala prvá veľká bitka svetov. Anjelov sa ľudia báli, pretože boli odvážni, vo všetkom vynikali, boli múdri a rozvážni a bojovali nevídaným spôsobom – až boj povýšili na umenie. No príliš veľa krvi bolo preliatej a odvaha začínala opúšťať Anjelov Dúnain. Stvoriteľ preto zoslal Veľké Vody a tie oddelili z Pevniny Saraniu a v nej sa zachránila tá hŕstka Dobrých. Potom Dúnain znovu obnovil a dal všetkému živému Veľký Sľub. V histórii Dúnain je známy ako Veľký Sľub Vôd.“

Vznik čarodejov

„Padlý Archanjel sa však rozhodol nevzdať a opäť začal ľudí podpichovať. Vtedy si Stvoriteľ vybral spomedzi ľudí družku – Nepoškvrnenú, povýšil ju nad Anjelov a dal jej časť svojej moci. Tá ju hneď aj využila a vybrala svojich Pomocníkov a rozdelila medzi nich časť svojej moci. Od tej doby bola známa pod menom Maríja – Darkyňa. Jej Pomocníci boli kedysi ľudia pochádzajúci zo starobylých a vznešených rodov, ktorých sa Zlo nedotklo a Maríja si ich vyvolila aby udržiavali poriadok v Dúnain a Saranii. Sú to jediné bytosti v Dúnain, ktoré môžu voľne navštíviť Saraniu – Blaženú Ríšu a potom sa z nej aj vrátiť. Bolo mnoho čarodejníkov, no niektorí odišli, skrývajú sa, alebo upadli do zabudnutia. Pokiaľ sú členmi svojho rádu, sú mladí, hoc aj naveky. Ak však niektorí odídu, treba nájsť za nich náhradu. Všetky ich schopnosti sa môžu zrušiť sobášom a manžel má potom plnú moc narábať s nimi, aj keď ich nemôže využiť. Manžel však musí o ich schopnostiach vedieť. Sobášom sa väčšinou ruší aj ich členstvo v spoločnosti. Každý má tiež priradené zvieratá – a to koňa, dravca (vtáka), psa alebo vlka, nejakú mačkovitú šelmu, draka alebo iné. Taktiež každý kôň má svoje tajomstvo. Toto tajomstvo spočíva v tom, že kôň je nacvičený na určitý znak, pri ktorom vyvinie najväčšiu rýchlosť a nespomalí až kým neodpadne alebo ho jazdec nezadrží. Taktiež môže začať na tento znak bojovať až kým sa nevysilí a nikdy neopustí svojho jazdca. Niektorí majú svoje pevné bydlisko, iní však blúdia po horách a dolinách v Dúnain. Predsa len sú to však ľudia a tak môžu ľahko upadnúť pod nadvládu Temnoty. Sú známi svojou pevnou vôľou a tvrdým výcvikom.“

Rozdelenie elfov

„Keď Maríja rozdala svoje dary, rozhodol sa Stvoriteľ odmeniť tých, ktorí bojovali najstatočnejšie. Najlepšie bojoval jeden rod elfov a tak sa rozhodol obdarovať ich Anjelskými krídlami. Bolo to osudné rozhodnutie, pretože hneď ako ich dostali, zasial Padlý Archanjel do ich Srdca pýchu, že vyzerajú ako Anjeli a tak si začali myslieť, že nimi aj sú. A tak Stvoriteľ oľutoval svoje rozhodnutie „Dal som im ich na to, aby mohli na pevnejších krídlach uletieť veľké vzdialenosti – využívať ich silu k dobrému, ale nie k tomu, aby sa nimi chválili.“ oznámil svojim Anjelom a vzápätí elfov zvrhol do Tieňa, zobral im aj posledný kúsok Šťastia a vraj pokým to neodčinia nedovolí im vidieť svetlo – odvtedy ich volali Elfovia Tieňov. Títo zo žiaľu chodili ako duchovia, obliekali sa do tmavých šiat, nikdy sa už neusmievali, boli veľmi, veľmi plachí a nikdy už nemali uvidieť Blaženú Ríšu - Saraniu. Maríji ich bolo ľúto a tak ich obdarovala veľkou múdrosťou, rôznymi vedomosťami a nesmiernou zručnosťou, ktorými vynikali nad ostatnými.

Iných obdaroval Stvoriteľ veľkou Láskou k Prírode a veľkým citom, pre všetko, čo vyrábali. Tí odišli do rozľahlých a krásnych lesov v Oblačných Horách, obľubovali svetlé farby, svoje domy stavali priamo v korunách stromov, boli odvážni a veselí, až roztopašní, radi jazdievali, boli pohostinní a neradi sa miešali do záležitostí druhých.

Ostatné rody elfov odišli z Dúnain, buď do Saranie alebo sa stratili a žiadny z nich sa už nikdy nevrátil.“

Rozdelenie ľudí

„Tak ako sa rozdelili elfovia a čarodejníci aj u ľudí prišiel čas delenia, nie však až taký výrazný. V prvom rade sa ľudia rozdelili na dobrých a zlých. Dobrí zostali v Dúnain, alebo len tak putovali pustinami a Zlí odišli k zlým čarodejom a s nimi potom putovali. Zabudli na svoje rodiny a neváhali zabíjať. Najviac ich odišlo za Princom Kupcov. Dobrí sa však delili ďalej a to na Západných a Východných.

Západní budovali veľké mestá z Bieleho Kameňa a vyrábali zbrane, pestovali obilie. Boli skvelí v boji s mečom. Príliš sa na Východ nebrali, kvôli drsnému kraju, pretože by tam  asi dlho neprežili (príkladom je Kamenné Mesto pod Snežnými Horami). Boli o dosť odvážnejší a bojovnejší ako tí z Východu, nie však takí múdri a ušľachtilí a ľahšie podliehali nátlaku Zla.

Východní žili skôr potulne, boli prispôsobivejší, ušľachtilejší a múdrejší ako Západní. Práve z ich rodov (ešte pred veľkým delením) pochádzalo najviac čarodejov. Boli to skvelí bojovníci, lovci, remeselníci, učitelia, rodičia, boli vytrvalí a húževnatí a ľahšie znášali bolesť, hlad, chlad i teplo a žili aj dlhšie ako ich západní príbuzní. Nosili ľahké, ale pevné zbrane, boli zvyknutí bývať pod holým nebom a boli známi tým, že neustále so sebou nosili naozaj len to najpotrebnejšie. Skvelí v strieľaní z luku (hovorí sa, že strieľať ich učili samotní Dúnainskí Anjeli). Boli to hotoví „Králi Ľudí“.“

Stvorenie prízrakov

„Pôvodne sa po Veľkej Púšti potulovali duše tých, ktorí boli za svojho života ani dobrí ani zlí a toto bola akási forma očistca – odpykávali si tu zlo, ktoré urobili. No závideli ľuďom, a tak namiesto toho aby do Púšte nikoho nepustili, púšťali cestovateľov a tí potom v púšti hynuli ako muchy. Stvoriteľ chcel zabrániť prílišnému umieraniu cestovateľov na púšti a tak utvoril pohorie Úrrain a dal pustinu ďaleko predeň ale takú, aby sa ešte cestovatelia mohli rozhodnúť vrátiť sa späť a poslal Srdce a Cestu Domov, aby strážili hranice Púšte. No ani to nestačilo a tak Stvoriteľ urobil 3 nové prízraky, ktoré mali strážiť Cestu na Východ. Tieto prízraky mali telo a boli aj viditeľné cestovateľom. Boli to Fénix, Zlatý Drak a meno tretieho upadlo do zabudnutia, nakoľko bol len zástupcom tých dvoch (ale ľudia si zvykli nazývať ho Tretím Prízrakom). Týmto prízrakom sa vždy podarilo zavrátiť cestovateľov späť, hneď ako vkročili na Púšť. Odvtedy púšťali len Dobré Duše ďalej na Východ na ich cestu do Saranie a preto dostala Púšť ešte jedno meno – Cesta Duší.“