Tajomná pani

Čo sa to so mnou deje?

Z rúcha mi padajú drobné iskričky.

Vlastne listy. A gaštany.

Pomedzi prsty skĺzajú žalude.

Ach, tie zlaté brezy, ohnivé javory...

Ale tá krása rýchlo pominie.

Stačí ak silnejšie fúknem

a listy sa zmenia na ohňostroj.

Ale teraz ešte nie...

ešte je jeseň...

Deti zbierajú gaštany, žalude, bukvice...

Zaľúbeným párikom prečesávam

svojím dychom vlasy

pri romantickom západe slnka.

Chladno-teplé lúče

slabým, dohárajúcim jasom zlátia

polia, lúky, lesy i tváre ľudí...

Inokedy sa ich smútok

premení na vodopád sĺz

a padajú ťažké dažďové kvapky.

To plače pani jeseň.

Ľahký závan vetra jej

ich osuší a ona sa znova

a znova - usmieva.