Óda na nádej

Ó, nádej vznášajúca sa ponad prázdny svet!

Ty nevnímaš žiaľ a neduhy.

Otváraš sa ako ranný kvet,

prepletená skrz chabé struny.

Ó, nádej, nebuď len dúfaním,

ktoré sa s nemým očakávaním

stráca s posledným prianím

a mizne v šírom svete.

Tvoje kúzla rozletené v jednej vete

ako žiarivé lúče slnka nás

privedú k dávno zabudnutej ceste

a krásy sveta ukážu nám zas.